I. Začiatky zboru: od jeho vzniku až po presídlenie v roku 1948.
Ostrovček za Dunajom: Öskü v Maďarsku
História nášho zboru začína v dedine Öskü v terajšej MR začiatkom minulého storočia. Keby o tom nebol osobne informovaný, človek by v tomto kraji nehľadal slovenskú dedinu. Obec Öskü sa nachádza neďaleko, vzdušnou čiarou iba asi 15 km severne od severovýchodného cípu "maďarského mora", presnejšie jazera Balaton. Kedysi to bola osamelá čistinka v bakoňských lesoch. Nájdeme ju medzi mestami Veszprémom a Várpalotou.
Meno Öskü môže znamenať starú skalu, alebo pustú skalu. Aj tu súvisia začiatky znovuosídlenia s odchodom Turkov a ich poddaných, či im oddaných občanov. Prišli sem Slováci z okolia Banskej Bystrice, dnešnej Bratislavy a z nitrianskej župy. Tých posledne menovaných mohlo byť asi najviac, lebo ich západoslovenské nárečie prevládlo v obci. Začiatky tunajšieho zboru vlastne neboli priamo spojené s baptistickými koreňmi. Istý občan Štefan Varga za prvej svetovej vojny ako vojak rakúsko-uhorskej armády, padol do ruského zajatia. Tam sa dostal do styku s podobne zajatými vojakmi, pôvodom z Popradu a z kežmarského okolia, s bratmi Šalingovými, Ondrejom a Jánom. Tí boli pracovníci misie tzv. Božej cirkvi (Church of God), pôvodom z Ameriky. Št. Varga po návrate domov pokračoval v tejto misii, a to obvyklou cestou: najprv pobožnosťami vo svojej domácnosti.
O skupinke veriacich v Öskü sa dozvedeli aj ostatné skupiny veriacich ľudí, medzi nimi aj v obci Miške, v Budapešti br. Široký, Rároha a iní. Aj cez štátne hranice ich navštevovali bratia Šalingovci z Popradu-Veľkej a neskorší kazateľ baptistov, Matej Husárik zo Štrby. Zhromaždenia sa spočiatku konávali v dome J. Vargu, Št. Bódiša a Št. Švarca. V rokoch 1933 až 34 však si zbor postavil modlitebňu. V tej dobe tu už pôsobil krásny spevokol pod taktovkou Michala Pavelku. Spievalo sa pri otvorených oknách a tam sa zhromažďovali poslucháči z ulice.
Zbor v Öskü nezaháľal a svoju misijnú činnosť rozšíril aj na susedné obce: Várpalotu, Rátót, Dudar, Berhidu, Nádasd, Ladány a Csetény. Ale duchovné kontakty s baptistami udržoval aj v medzivojnovom období, osobitne však za druhej svetovej vojny. Pravdepodobne zhoršenie politickej situácie ich postavilo mimo zákon. Boli prinútení sa postarať o svoju ďalšiu legálnu existenciu. Keďže už predtým mali kontakty, istú spoluprácu s baptistami, v roku 1939 sa kolektívne (so 101 členmi) zaradili do zväzku baptistickej Jednoty. Od tej doby neprestala obojstranná duchovná spolupráca, vlastne čo najtesnejšie duchovné spoločenstvo s baptistickými veriacimi.
Na výzvu o návrat do vlasti predkov r. 1948 zareagovala väčšina zboru, 26 rodín, ktoré sa pod vedením br. Juraja Švarca presunuli - presídlili do mesta Hurbanovo, (vtedy ešte zvaného Stará Ďala) časť Bohatá a tu sa zaradili do zväzku zboru Nesvady ako jeho misijná stanica. Tu zbor ďalej žije a rozvíja sa. Malý zvyšok, vericich z pôvodného zboru ktorý zostal v obci Öskü, bol začlenený do zboru Székesfehérvár (Stoličný Belehrad) ako kazateľská stanica. Ich duchovným pastierom bol kazateľ Illés Újszászi (pôvodným menom Eliáš Beňo), známy básnik (tvoril v maďarčine).
Na základe knihy Pavol Kondáč, Pútnici a osadníci.